Sexi čítanie na víkend.
Rýchle rozchody. Polrok je štandard. Polčas rozpadu tomu vraví. Kedy sa pravda ukáže. Teda väčšinou. Občas to trvá dlhšie.
Krajina okolo nej plynula. Rýchlo. Tak stoštyridsať za hodinu. Má pocit, že rovnakou rýchlosťou ubehlo posledných desať rokov. Rada jazdí rýchlo. Rada žije rýchlo. Nastal čas spomaliť. Preradiť na nižší rýchlostný stupeň. V jednom momente pocítila šialený pretlak. Veľamužov. Veľa vzťahov. Málo lásky. Málo nehy. Všetko tak z rýchlika. Lebo ráno sa vstáva a nie je čas na dlhé milovania. Stačia krátke predohry. Potom nechýbajú chýbajúce dohry. Rýchle zoznámenia. Speed date. Kino. Večera. Sex. Rýchle rozchody.
Polrok je štandard. Polčas rozpadu tomu vraví. Kedy sa pravda ukáže. Teda väčšinou. Občas to trvá dlhšie. Podaktorí s ňou dokonca aj splynuli. Podaktorí sa úplne rozplynuli. Do stratena. Až sa jedného rána zobudila. Vedľa pod perinou chlapík. V jej posteli. S rannou erekciou. A ona nemala chuť sa už nastoknúť. „Choď domov,“ odstrčí horúce telo, ktoré sa vymotalo spod periny a uvedomilo si nástojčivú tvrdosť medzi nohami. Podvedomá potreba zbaviť sa tlaku ho tlačí k nej. „Šibe ti?“ nedochádza rozospatému chlapíkovi. Ktorý si za posledného pol roka celkom zvykol na komfort ranného zblíženia.
Čítajte viac:
Super ľahučko sa potom kráča pod sprchu a do práce. „Nešibe. Kedy si ma naposledy pozval do kina? Na večeru? Prídeš, vyžerieš mi zásoby z chladničky. Zlatko, ja tie kurence nechovám na balkóne. Ja ich kupujem. Za svoje!“ „Počuj, nemôže to počkať do večera? Môžeme sa o tom pokojne porozprávať,“ nechce sa vzdať a do ruky jej vloží tvrdý kúsok, čo by čo najskôr rád aj zasunul.
„Poď teraz pekne ku mne. Ja sa tak dôkladne do teba zavŕtam, zľahka ťa pretiahnem. No povedz si, ako to chceš,“ chytil ju za boky. Posledné slovo jej zamrmlal už medzi nohami. Pozrela zhora na strapatú hlavu. Veď je celkom chutný. Ešte raz si doprajem. Lebo to sa mu musí uznať. Ústami jej to urobí vždy excelentne. Chalan má štýl. Nedávno skúsila zvláštne cvičenie. Flowin. Strčili ju na pohyblivú podložku. Všetko sa s ňou hýbalo a ona zúfalo túžila opäť mať pevnú pôdu pod nohami. Vtedy jej došlo, že veď ja som celoročná cvičiteľka flowinu. Ale má svoj trik. Na vybalansovanie. Už desať rokov trénovaný do dokonalosti. Privrie oči a prenesie sa štyristo kilometrov ďalej. Opäť je schúlená v objatí vytiahnutého chalana. S prekvapivo mocným objatím. Stačí návrat v čase. Nádych a výdych. Zvláštny pocit istoty.
Občas nechápe, z čoho vychádza. Veď do nej nikdy nevošiel. Ale ona vie, že chutí a vonia. Tak ako iba raz zaživot. Už ho ochutnala. Tak zľahučka. Jedna spomienka. Uložená do najmenšieho detailu. Jeden chlapík sa jej raz spýtal, čím to je, že pri niekom už večer nevieš, ako ráno chutila. A teba budem určite cítiť aj po rokoch. Ona ho necítila už večer. Ale rozumela mu.
Presne vie, ako to myslel. Desať rokov. Putá sa pretrhli. Teraz ide naspäť. Verí, že niektoré veci sú neprenosné. Také jedinečné, že ich nemôžete zažiť opakovane. Iba tak, s hocikým. S nikým iným. V rýchlom aute jej pred očami prebieha film. Spomienka. Pevne drží volant, hlavu opiera o sedadlo. Tuhne jej šija, vezie sa už vyše štyroch hodín. O chvíľu je tam. Uvedomila si, že sa usmieva.
Čítajte viac:
Sesternica jej napísala, že už dorazil. Po tele sa jej rozlialo príjemné teplo. Očakávanie. Spomienky. Vzácna symbióza. V hlave jej bežal film. Má pätnásť. Prázdniny, vonku horúčava a do vedľajšieho domu prišiel on. Chalan, také ucho. Samá ruka, samá noha. Ich rodiny si všimli, že sú spolu častejšie. Mama ťa sem neposlala randiť! Mladého poslali o týždeň skôr domov. A potom majú sedemnásť a nikoho sa nepýtajú. Idú ruka v ruke hore kopcom, zadýchaní, spotení. Zrazu on prudko zastane a tuho ju stisne do náručia.
„Roky o tomto snívam. Každé jedno leto. Každý jeden deň z toho leta.“ „Iba o tomto?“ zasmeje sa a zakloní hlavu k oblakom. Narástol. Je o hlavu vyšší. Stále trochu rukatý, nohatý. Tmavé oči. Rovnako ona. Plné, trochu drzo krojené pery. Nezdrží sa a prisaje sa mu na ne. Chytí mu ruku, položí si ju na prsia a pridrží. Nech necukne. Necukol. Presunul sa pod tričko. Jemne zobral jej mäkký a pevný prsník do dlane, prstami obišiel bradavku a potom stisol pevnejšie. Vtedy ešte nenosila podprsenku. Jej ruku si pritisol na rozkrok. Pritlačil. Nech ona necukne. Nemá to v pláne. Práve naopak. Prstami obkreslí stvrdnuté obrysy a pevne stisne v dlani. Vtedy ešte nevedeli, čo poriadne so sebou.
Intuícia im viedla ruky. Hladili si nimi telá. Všade, kam dosiahli. Keď jej dal dole tričko a tými svojimi drzými perami sa jej prisal na bradavky, triasol sa a teda určite nie od zimy. Ona objavila tajomstvo svojich bradaviek. Majsterky erotogénnych miest jej tela. Jeho nohavice však zostali zapnuté. Ona nemala odvahu a on toľko drzosti. Odvtedy sa nevideli. Skoro zabudla odbočiť. Nič sa tu nezmenilo. Zopár domov dostalo novú fasádu, inak zastal čas. Zastane, vystúpi z auta a zadíva sa do okien domu. Mal by tam byť. Zrazu ho zbadá. Stojí pri dverách a iba sa usmieva.
Bez slova natiahne ruku a vedie ju do záhrady. Ovocný sad do kopca, presne ako o pár domov ďalej, kde už na ňu čakajú. Až úplne hore, takmer v nebi, ju položí na deku. Ich dotyky neriadi už iba intuícia, s istotou sa dotýkajú svojich tiel. Ona je dostatočne drzá, aby mu rozopla nohavice. Zohne sa a ochutná ho. Žiadne prekvapenie, chutí. On jej jedným pohybom vyzlečie tričko. „Stále nenosíš podprsenku,“ zasmeje sa a jemne ich poláska. Skloní hlavu a medzi zuby zachytí bradavku.
„Stále fungujú dokonale,“ povie jej po tom, čo ona vzlykne a prudko sa prehne v páse. Budú musieť o pár domov ešte chvíľu počkať. Keď jej chytí ruky nad hlavou a pomaly sa do nej zasunie, vie, že zapadol chýbajúci dielik puzzle. Občas musí človek rozkývať celé svoje bytie, aby dokázal vložiť svoje ruky do tých správnych. Ako ona teraz.
Nincsenek megjegyzések:
Megjegyzés küldése